Brusel/Amsterdam
5. augusta (TASR) - Vyše 7600 ľudí v Holandsku využilo možnosť a
požiadalo Holandskú štátnu železničnú spoločnosť (NS) o finančné
odškodné za jej úlohu pri deportácii židov, Rómov a Sintov do
koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. Uviedol v stredu
spravodajský server DutchNews.nl.
Utorok (4. august) bol posledným dňom, keď bolo možné podať žiadosť
špeciálnej komisii vedenej bývalým amsterdamským starostom Jobom
Cohenom. Doteraz už boli vyplatené kompenzácia vyše 5000 obetiam
koncentračných táborov a ich blízkym rodinným príslušníkom.
DutchNews.nl pripomenul, že nacisti poverili železnice NS, aby v
špeciálnych vlakoch odviedli približne 100.000 židov, Rómov a Sintov do
tranzitných táborov vo Westerborku, Vughte a Amersfoorte, odkiaľ boli
postupne prevezení do táborov smrti na východe vtedajšej Nemeckej ríše.
Spoločnosť NS za to dostala v prepočte okolo 2,5 milióna eur. Túto platbu dnes spoločnosť označuje ako "čierny moment" vo svojej histórii.
Železničná spoločnosť vlani uviedla, že očakáva, že zaplatí najmenej 35
miliónov eur ako odškodné približne 6000 pozostalým alebo najbližším
príbuzným. Suma 15.000 eur je určená pre každého z odhadovaných okolo
500 osôb, ktoré prežili koncentračné tábory; 7500 eur je určené pre
vdovy a vdovcov a 5000 alebo 7500 eur pre deti obetí táborov smrti.
Kampaň za odškodnenie mal od roku 2018 na starosti 83-ročný Salo Muller,
ktorý bol v 70. rokoch 20. storočia fyzioterapeutom vo futbalovom klube
Ajax Amsterdam. Keď mal päť rokov, jeho rodičia boli odvedení do
koncentračného tábora v Osvienčime, kde boli zavraždení; on sa počas
celej vojny musel skrývať.
Muller v rozhovore pre holandskú verejnoprávnu televíziu NOS uviedol, že
po úspechu dosiahnutom v Holandsku sa teraz zameria na odškodnenie od
nemeckej železničnej spoločnosti Deutsche Bahn.
Spresnil, že v tejto veci už poslal list nemeckej kancelárke Angele
Merkelovej, ktorá mu odpovedala, že preskúma jeho žiadosť. Zároveň
dodal, že v Holandsku okrem NS za "vinníkov" považuje aj
amsterdamskú spoločnosť verejnej dopravy (GVB) a políciu, lebo počas
druhej svetovej vojny ústretovo reagovali na snahy nacistov poslať židov
do koncentračných táborov.